Koloseum slúžilo na pobavenie obyvateľov Ríma. Konali sa tu gladiátorké hry, zápasy otrokov so zvieratami a dokonca aj námorné bitky, pretože amfiteáter bolo možné skoro okamžite naplniť vodou.
Koloseum slúžilo na pobavenie obyvateľov Ríma. Konali sa tu gladiátorké hry, zápasy otrokov so zvieratami a dokonca aj námorné bitky, pretože amfiteáter bolo možné skoro okamžite naplniť vodou.
Stavbu Kolosea začal cisár Vespasiánem v roku 72 n.l. na mieste bývalého paláca cisára Nera. Po jeho smrti prevzal stavbu jeho syn - cisár Titus, ktorý stavbu v 80 n.l. dokončil. Na jeho výstavbe pracovalo 20 000 otrokov a zajatcov a oslavy po dokončení trvali 100 dní.
Koloseum je v tvare elipsy s obvodom 527 metrov. Je rozdelené na 4 poschodia. Prvé tri sa skladajú z oblúkov (arkády), ktoré oddeľujú v prvej rade dórske, v druhom rade iónske a v treťom korintské stĺpy. V každom z poschodí je 80 výklenkov , ktoré na druhom a treťom poschodí zdobia sochy bohov, cisárov a hrdinov. Nad arénou bola natiahnutá plachta, ktorá chránila divákov pred slnkom a dažďom.
Aréna - bola najdôležitejším miestom. Odohrávali sa tu gladiátorské súboje, divadlo, náboženské obrady, námorné bitky aj popravy. Aréna bola pokrytá drevenou podlahou, ktorá bola zasypaná hrubou vrstvou piesku, ktorý lepšie saje krv a zápach.
Hľadisko - do hľadiska, ktoré obklopuje celú arénu, sa zmestilo až 50 000 divákov. Medzi arénou a hľadiskom bola mohutná stena s ostrými hrotmi a priekopa, ktorá ešte umocnila ochranu pred zvieratami. V hľadisku sedeli diváci podľa sociálnych vrstiev. Najbližšie k aréne sedeli najdôležitejšie osoby v Ríme.
Koloseum využívali na rôzne typy hier ako napríklad súboje gladiátorov, lovy a simulácie bitiek. Organizovanie hier bolo veľmi finančne náročné, vyžadovali si sponzora, ktorým bol cisár.
Doobeda v Koloseu prebiehala prehliadka lovu voľne žijúcich zvierat, vystúpenia so skrotenými domácimi zvieratami a niekedy predstavenie, v ktorých zvieratá bojovali proti sebe. S voľne žijúcimi zvieratami zápasili bestiari (zajatci, otroci, zločinci a dobrovoľníci), ktorí boli na tieto boje vyškolení ako aj gladiátori. Kvôli hrám sa do Ríma doviezlo tisíce zvierat z celého sveta. V aréne diváci mohli vidieť nosorožce, hrochy, slony, žirafy, tigre, levy, leopardy, medvede, aligátory, krokodíly a mnoho ďalších. Doobedňajší program zvyčajne končil prehliadkou skrotených zvierat, ktoré predvádzali rôzne akrobatické kúsky.
Cez obed boli na programe popravy zločincov a otrokov. Aby boli pre divákov zábavné, poprava bola zvyčajne zakomponovaná do deja hry, v ktorom hlavný hrdina na konci zomrel.
Poobede sa konali gladiátorské súboje, bol to vrchol dňa. Gladiátori boli vojenskí zajatci, zločinci, otroci, ktorí boli na boj vycvičení v gladiátorských školách. Každého gladiátora učili inej technike. Na základe toho rozlišujeme niekoľko typov gladiátorov:
retiarius – gladiátor najnižšieho významu, jeho výzbroj tvorila iba sieť, trojzubec a dýka
secutor – gladiátor bojujúci s mečom, k obrane mu slúžilo brnenie a štít
trace (thrák) – gladiátor mal otvorenú prilbu, malý štít a zakrivený krátky meč
murmilllo – bol vyzbrojený prilbou zdobenou morskými živočíchmi, veľkým štítom a krátkym mečom
dimachaerus – tento gladiátor nosil iba holene a vystuženú kazajku, nemal prilbu, mal iba 2 meče
Z každého súboja vyšiel jeden víťaz a porazený, o ktorom ďalej rozhodoval cisár (smrť-palec dolu, život-palec hore).